Zpět na hlavní stránku
Posolstvá Panny Márie z Litmanovej - 1990

Neposkvrněná Čistota

5. august 1990

Bol prvým dňom, keď sa Ivetka Korčáková (11-ročná), Katka (12) a Miťko (9) Češelkovci z Litmanovej vybrali do hory. Šli zbierať čučoriedky a opekať slaninu. V poobedňajších hodinách, keď sa v dedine konala sv. omša, počuli v blízkosti miesta, kde kládli oheň, praskanie. Praskanie slablo, inokedy silnelo. Odišli do senníka (majdan), kde si ľahli na posteľ, lebo boli unavení. Vtom Katka počula, akoby niekto vonku chodil okolo senníka. Skríkla na Ivetku, aby zatvorila dvere, pretože sa bojí. Zatvorili teda dvere, ale zasa počuli, akoby niekto na dvere hádzal plechovku. Zvuky boli čoraz silnejšie a deti sa stále báli. Búchanie zosilnelo, ako keď niekto spustí zo skaly veľa dreva (podľa slov detí). Boli vystrašené. Vtom sa ozval Miťko: "Pomodlime sa, lebo otec duchovný hovoril na náboženstve, že keď sa bojíme, máme sa modliť."
Pomodlili sa trikrát Otčenáš, Zdravas, Zlatý otčenáš (gréckokatolícky) k anjelovi strážcovi, lebo to bolo všetko, čo vedeli. Miťko sa modlil ešte ďalej, keď Ivetka vyslovila prvýkrát svoju "strelnú" modlitbu: "Mária, Matka naša, skry nás pod svoj plášť!" Začali sa medzi sebou rozprávať o tom, že Katka začne chodiť na náboženstvo, do kostola a že pôjde na sv. spoveď. V strede izbičky zrazu zažiarilo svetlo a v ňom sa zjavila Panna Mária. Videli, ako si sadla na lavičku a počúvala ich. Deti začali ľutovať svoje previnenia a sľubovali, že budú chodiť do kostola. O Panne Márii však nepadlo ani slovo, pretože si mysleli, že majú od strachu vidiny. Nakoniec Katka povedala:
"Iveta, nevidíš niečo na lavičke?"
"Vidím Pannu Máriu" - odpovedala Ivetka.
"Aj ja Ju vidím" - hovorí Katka.
Dievčatá si Ju navzájom opísali a všetko sa zhodovalo. Deti sa rozhodli, že celý týždeň budú chodiť do kostola. Keď zistili, že je už veľa hodín, pobrali sa domov. Panna Mária ich mlčky sprevádzala asi dva kroky za nimi. Pri kríži blízko dediny si kľakla a prežehnala sa. V dedine medzi domami sa začala strácať. Mala oblečené biele šaty, modrý plášť, modrý priesvitný závoj, na hlave korunu a v rukách ruženec. Zdalo sa, akoby sa stále potichu modlila. Vystrašené deti prišli domov a všetko povedali rodičom. Nikto im neveril. Keď to oznámili pánovi farárovi, zakázal im to rozširovať.
Koncom augusta dievčatá opäť vyšli na horu, kde sa im v majdane po modlitbách Panna Mária opäť zjavila.



1. október 1990

Obidve dievčatá videli Pannu Máriu. Ivetka jasne, Katka hmlisto.



2. október 1990

Na hore Zvir bola iba Katka a Ivetka. Oznámili: "Videli sme Pannu - bola veľmi veselá. Povedala nám, že počas celého októbra Ju neuvidíme, lebo sa bude modliť za obrátenie hriešnikov. Panna Mária prosila, aby sa sem chodievali modliť sv. ruženec ľudia z celého Slovenska, lebo Ona je tu vždy prítomná. Potom nás sprevádzala cestou domov."



1. novembra 1990

Na hore bola iba Ivetka. Videla Pannu Máriu vynárať sa z hmly, skromne oblečenú a bosú. Na požiadanie miestneho kňaza sa Ivetka spýtala Panny Márie na dôvod zjavení a čo si od nich žiada. Panna Mária odpovedala:
"Chcem vám odovzdať posolstvo pri svätej omši, ktorá by sa tu mala konať. Na prijatie tohto posolstva by ste mali byť prítomné obidve s čistým srdcom..."



4. november 1990

Obidve dievčatá videli Pannu Máriu vynárať sa z hmly. Povedala im, že by bola rada, keby sv. omša bola slúžená na počesť Jej Nepoškvrneného Srdca. V izbičke senníka bolo mnoho ľudí a dievčatám prišlo zle. Odišli sa umyť k studničke a opäť si kľakli na pôvodné miesto. Znovu uvideli Pannu Máriu, ale len slabo. Panna Mária im povedala:
"Preto ma tak slabo vidíte, lebo máte srdcia poškvrnené hriechom. Nech si ľudia berú vodu zo studničky, Ja sama som ju požehnala."
Potom kázala dievčatám, aby sa pozreli na tváre okolostojacich ľudí a ukázala im, ako ich Ona vidí. Keď tak urobili, videli, že všetci ľudia mali špinavé tváre na rozdiel od Panny Márie, ktorá žiarila čistotou. Bolo to po prvom piatku v mesiaci, keď ľudia chodia väčšinou na spoveď, aby sa očistili. Panna Mária akoby chcela ukázať, že sa nedokonale spovedajú. Potom sa dievčatám stratila.



11. november 1990

Na hore Zvir bola slúžená sv. omša. Po nej sa dievčatám zjavila Panna Mária a povedala, aby pri prijatí Jej posolstva zostali v miestnosti iba kňazi. Potom povedala:
"Nemôžem sa pozerať na hriechy Slovenska. Moje deti majú príliš veľa všetkého, a preto si nectia môjho Syna, ani mňa. Môj Syn zošle na Slovensko pohromu. Ale ak sa ľudia obrátia a začnú sa vrúcne modliť, bude sa pohroma odďaľovať".
Panna Mária bola smutná a dodala:
"Toto posolstvo rozširujte po celom Slovensku a prosím, aby sa celé Slovensko chodilo modliť na horu, ktorú som Ja posvätila."



18. november 1990

Ivetka a Katka videli Pannu Máriu s malým Ježiškom na rukách. Ježiško veľmi plakal. Panna Mária povedala:
"Tento národ nie je ochotný obetovať sa tak ako sa Ježiš obetoval aj za tento národ."
Panna Mária zopakovala predchádzajúce posolstvo dodala:
"Ľudia majú všetkého mnoho a kvôli hmote sú ochotní aj zabíjať. Veď Ježiš učil, že sa máme navzájom mať radi a že si máme všetci všetko odpustiť. Toto posolstvo rozširujte po celom Slovensku."
Nakoniec Panna Mária povedala, či ešte nedala dostatočne najavo, že Jej príchod nie je lož, ale pravda - keď sa na Zvir nechodí viac ľudí modliť.



21. november 1990

Panna Mária sa zjavila celá v bielom. V rukách držala biely ruženec. Zopakovala druhé varovanie, že Ježiš sa obetoval za národ a učil, že ľudia sa majú mať navzájom radi a odpúšťať si. Ale na Slovensku to tak nie je. Ľudia sa ženu len za materiálnymi hodnotami na úkor blížnych. Panna Mária povedala, že ešte stále je prítomných veľmi málo ľudí.



25. november 1990

Ivetka hovorí: "Videli sme Pannu Máriu vynárať sa z hmly, neskôr už jasne, oblečenú v modrom, s modrým ružencom v rukách. Jej pohľad bol milý. Dala nám odkaz pre duchovného otca, aby sa v nedeľu konala na hore svätá omša. Nech pozve kňazov zo všetkých farností a aby boli bez strachu, že k tomu im pomôže Duch Svätý. Panna Mária povedala, aby svätá omša bola konaná na počesť Jej a Jej Syna, a poďakovala sa nám za to."



2. december 1990

Katka a Ivetka hovoria: "Po skončení modlitby "Mária, Matka naša, skry nás pod svoj plášť", videli sme vynárať sa z hmly obrysy postavy, tvár, korunu, šaty. Panna Mária bola oblečená v bielom, mala šaty so zlatým lemovaním a priesvitný závoj. Spýtali sme sa Jej, ako sa volá. Tá krásna žena nám povedala:
"Ja som Nepoškvrnená Čistota."
Na otázku, odkiaľ prišla, sme dostali odpoveď:
"Ja prichádzam z Neba."
Ďalej dodala:
"V sobotu bude môj sviatok (8. decembra, Nepoškvrneného Počatia Panny Márie). Bola by som rada, keby sem ľudia prišli a túto púť zasvätili môjmu Synovi."
Počas otázok sa Panna Mária usmievala. Potom povedala, aby sme zopakovali posolstvo, lebo prišlo mnoho nových ľudí, ktorí ho ešte nepoznajú a znova odporúčala modliť sa svätý ruženec. Nakoniec sme prosili Pannu Máriu o vyliečenie chorých a ich príbuzných. Panna Mária odpovedala:
"Na uzdravenie z telesnej i duševnej choroby je potrebné denne sa modliť celý svätý ruženec (radostný, bolestný i slávnostný), postiť sa v stredu aj v piatok a piť vodu z prameňa na hore. Príčinou každej choroby je hriech."
Potom dodala, že chorí budú uzdravení, ale nie všetci.



8. december 1990

Katka a Ivetka: "Videli sme Pannu Máriu vynárať sa z hmly podobe sediacej postavy. Bola oblečená v bielom a mala biely závoj. V zopätých rukách držala bielu ľaliu, znak čistoty. Pozerala sa na nás šťastným pohľadom. Boli sme z toho nadšené. Prehovorila k nám slovami:
"Svätú omšu, o ktorú som už raz prosila - teraz žiadam. Nech je tu na mojom obľúbenom mieste v deň narodenia môjho Syna, aby tu ľudia prijali Telo a Krv Ježiša Krista."
Pýtali sme sa Jej, ako tam budeme chodiť, keď príde sneh a mráz. pretože tu bývajú kruté zimy. Panna Mária odpovedala:
"Nebojte sa ani snehu, ani mrazu a vetra, a príďte ku Mne. Veď Ja som ešte nikomu neublížila, len pomohla."
Povedali sme Jej, že ľudia nám nechcú veriť, že sa nám tak často zjavuje. Panna Mária na to odpovedala:
"Zjavím sa toľkokrát, koľko to bude potrebné."



9. december 1990

Ivetka: "Pomodlili sme sa všetky modlitby ako obvykle a hneď na to sa nám ukázala silná žiara, v ktorej sme videli obrysy Panny Márie. Celá žiarila, ale najviac žiarila Jej koruna. Mala roztvorenú náruč, a z rúk Jej žiarilo jasné svetlo. Spýtala som sa Jej, či by neurobila nejaký viditeľný zázrak, aby nám ľudia verili a prichádzali sa sem modliť sv. ruženec. Panna Mária zvážnela a odpovedala:
"Zázrak príde v pravý čas."
Potom v tej krásnej žiare odišla.



16. december 1990

Ivetka: "Nakoľko sa duchovný otec kázal spýtať, spýtala som sa na začiatku, čo by mali ľudia robiť, aby boli sviatky Vianoc radostné, aby sa prežili v šťastí. Panna Mária povedala:
"Na to všetko je potrebné, aby všetci ľudia vykonali pokánie a aby sa modlili svätý ruženec. To im bude zárukou prežitia krásnych a radostných sviatkov."
Keď Panna Mária hovorila o pokání, ukázala rukou na srdce.


23. december 1990

Ivetka: "Videli sme Pannu Máriu, a povedala nám, že za krátky čas príde viditeľné znamenie. Pýtali sme sa Jej, prečo vždy odporúča modliť sa sv. ruženec. Odpovedala:

"Ja som Nepoškvrnená Čistota, ale aj Kráľovná svätého ruženca. Kto sa modlí ruženec, vyprosuje si zároveň všetky potrebné milosti."



24. december 1990

Dievčatá prosili Pannu Máriu o požehnanie pre kňazov. Ona sa iba usmiala a akoby prikývla na znak toho, že ich bude ochraňovať. Potom im povedala:
"Na narodenie môjho Syna nech majú ľudia čisté srdcia, aby v nich mohol Ježiško prebývať, a aby Ho mohli počas týchto sviatkov prijímať do čistých sŕdc."



25. december 1990

Sviatok narodenia Ježiša Krista
Ivetka: "Chceli sme sa opýtať Panny Márie, či nás má rada, ale nevedeli sme, ako na to. Ona to však vedela aj bez otázky a odpovedala nám sama:
"Mám rada všetkých ľudí, ktorí sa modlia ruženec, ale aj tých, ktorí ma urážajú."
Povedala, aby sme ešte zopakovali to, čo povedala na Štedrý večer a dodala:
"Nie je podstatné, aby ste mali plné stoly. Nie preto sa Ježiško narodil v chudobnej maštali, ale podstatné je to, aby ste mali u Boha mnoho dobrých skutkov."



26. december 1990

Panna Mária dievčatkám povedala:
"Víchrica, ktorá bola včera večer bola skúškou, či ľudia prídu na horu, či pamätajú na predchádzajúce posolstvo, keď som im povedala, aby sa nebáli snehu, ani mrazu a vetra a prišli ku mne. Veď som ešte nikomu neublížila, len pomohla."



30. december 1990

Dievčatá sa spýtali Panny Márie, čo by si priala. Odpovedala:
"Dajte urobiť medailóniky, na ktorých bude na jednej strane moje meno, ktoré som vám povedala, ale len začiatočné písmená. Pod ním moje Nepoškvrnené žiariace Srdce a biela ľalia - znak mojej čistoty. Na druhej strane nech som Ja s mojim Synom v náručí. Tie nech nosia len tí ľudia, ktorí majú úctu ku Mne a ku môjmu Synovi. Kto bude nosiť tento medailón, ctiť moju čistotu a vzývať moje meno - Nepoškvrnená Čistota, tomu vždy pomôžem, keď ma poprosí o pomoc."
Dievčatá potom prosili o požehnanie sv. Cirkvi a všetkých rehoľných sestričiek. Panna Mária nič nepovedala, iba sa milo usmiala.


Odkazy na poselství v dalších letech:
1991 ¦ 1992 ¦ 1993 ¦ 1994 ¦ 1995

Poselství do mobilu (Java) zde.      


MENU:   Domů ¦ Úvodem ¦ Historie zjevení ¦ Význam ¦ Další informace ¦ Fotoarchív ¦ Videa ¦ Svědectví ¦ Novinky ¦ O autorech